Skip to content

Čo znamená aktívne načúvanie a ako vám môže pomôcť komunikovať s vaším dieťaťom?

Čo znamená aktívne načúvanie a ako vám môže pomôcť komunikovať s vaším dieťaťom?

Komunikácia s násťročnými o problémoch, s ktorými sa stretajú, môže byť náročná – občas sa nám skrátka ponúka jednoduchá odpoveď „To prejde“. Taká prezieravosť však môže u mladých ľudí spôsobiť, že sa im nebude chcieť so svojimi pocitmi zverovať.

Pri rozhovore s dieťaťom uznajte jeho myšlienky a obavy a podporujte ho, aby o svojich pocitoch hovorilo. Uplatňovanie schopnosti aktívne načúvať je pre dobrú komunikáciu to najdôležitejšie. Buďte k jeho problémom empatickí a nesnažte sa ich hneď riešiť. Dajte mu najavo, že ste vždy ochotní vypočuť si, čím si prechádza.

Aktívne načúvanie v praxi

Táto konverzácia medzi rodičom a dieťaťom uvádza, ako je možné pri komunikácii s násťročnými využiť schopnosť aktívne načúvať:

Rodič: Deje sa niečo, zlatíčko?

Dieťa: O nič nejde, choď preč. To je naozaj tak ťažké zaklopať?

Rodič: Ospravedlňujem sa. Počula som, že plačeš. Nechcel/-a by si mi povedať, prečo?

Dieťa: Tomu by si nerozumela.

Rodič: Možno áno a určite sa o to môžem pokúsiť – trebárs ťa prekvapí, aké podobné skúsenosti môžeme mať.

Dieťa: Naozaj?

Rodič: Naozaj. Tak o čo ide?

Dieťa: (vzlyk) Alex* usporadúva večierok a napísala všetkým, okrem mňa.

Rodič: No páni, zlato. To je hrozné.

Dieťa: Nebuď sarkastická. Ja viem, že nie som sirota, čo je o hlade, ale...

Rodič: Ale ja ti rozumiem. Myslím, že nie je pekné, keď sa niečo také stane, a chápem, ako sa pre to najskôr cítiš. Niečo podobné sa mi stalo tiež a viem, že som sa cítila úplne na vedľajšej koľaji.

Dieťa: Prečo? Čo sa stalo?

Rodič: Keď som mala toľko rokov, čo ty, s mojím najlepším kamarátom Samom sme vždy chodievali na pláž. Ale raz mi povedal, že už chodiť nechce. A potom som ho na pláži uvidela s niekým iným zo školy.

Dieťa: A čo si urobila?

Rodič: Cítila som sa hrozne. Šla som domov a tam som plakala. Babička ma tak našla.

Dieťa: A čo ti povedala?

Rodič: Rozprávali sme sa rovnako ako my teraz a povedala mi, že to zvládnem, že sa z toho dostanem.

Dieťa: A dostala?

Rodič: Áno, mala pravdu, nakoniec som sa z toho dostala. Mala som pocit, že na mňa bola naštvaná, že pre to vyvádzam. Ale pre mňa to bola vážna vec. Spomínam si, aký som mala pocit odmietnutia.

Dieťa: Si na mňa naštvaná?

Rodič: Nie, nie, úplne chápem, ako sa práve teraz cítiš: je hrozné byť tak postavený/postavená na vedľajšiu koľaj a nebyť súčasťou diania.

Dieťa: Neviem, čo mám robiť.

Rodič: Tiež som to vtedy nevedela. Nakoniec mi došlo, že byť s kamarátmi, ako bol Sam, najskôr aj tak nebolo pre mňa to pravé. Veľmi sme sa k sebe nehodili. Takže som sa naučila nebyť naštvaná pre to, čo mi urobil, a nakoniec mi to pomohlo cítiť sa lepšie. A ja viem, že takisto tomu bude aj v tvojom prípade.

Citlivým kladením otázok a zdieľaním časti svojej vlastnej skúsenosti tento rodič zistil, čo jeho dieťa trápi. Pomohol mu mať pocit, že ho niekto vypočul a podporil. Navyše umožnil ďalšiu budúcu konverzáciu zdôraznením, že si nemyslí, že obavy jeho dieťaťa sú hlúpe alebo prehnané.

*Z dôvodov ochrany súkromia sme v príbehoch na predchádzajúcich stranách nepoužili pravé mená osôb. Ich príbehy sú však pravdivé.

Techniky aktívneho načúvania

Ako schopnosť aktívne načúvať funguje

Pri styku medzi ľuďmi v konfliktných situáciách (ako sú vojny či štrajky) sa odporúča, aby oponenti opakovali to, čo ich náprotivok hovorí, lebo to dokazuje empatiu. Skúste to isté u svojich detí, teda opakujte ich slová.

Napríklad povedzte: „Takže ty máš strach, že sa s tebou tvoja kamarátka už nechce kamarátiť, že?“ Možno to spočiatku bude znieť falošne, ale vášmu dieťaťu to ukáže, že mu rozumiete a počúvate ho.

Ak sebadôveru vášho dieťaťa naruší nejaká spoločenská prekážka, môžete mu pomôcť ju znovu vybudovať. Uistite ho, že ho máte radi, zamerajte sa na jeho dobré vlastnosti a pripomeňte mu dobré zážitky, ktoré malo.

Odborníčka z projektu sebadôvery Dove, doktorka Christina Bertonová, hovorí, že niektorí rodičia sa môžu až príliš zameriavať na svoje vlastné skúsenosti a dávanie rád. „Je dôležité, aby si rodičia uvedomili, že tu ide o ich deti,“ hovorí. „Akceptujte ich tempo, pretože v skutočnosti ide o ich schopnosť vyjadriť sa. Rešpektujte ich pocity, myšlienky a potreby.

Ďalšie kroky

  • Skúste rôzne spôsoby, ako sa naladiť na vlnovú dĺžku svojho dieťaťa. Napríklad s ním hovorte v rôznom dennom čase a zistite tak, kedy býva viac komunikatívne (nie uprostred jeho obľúbenej relácie!)
  • Lepšie si pohovoríte vtedy, ak pôjdete trebárs na prechádzku alebo na výlet
  • Schopnosť efektívne načúvať znamená zamerať sa na emócie, nie na podstatu problému. Opýtajte sa „aký si z toho mal/-a pocit“ a nesnažte sa hádať či sa niečo domnievať.
  • Skôr ako ponúknete radu, opýtajte sa dieťaťa, či mu nenapadá, ako by sa dal problém vyriešiť. To mu pomôže nájsť svoje vlastné riešenie, vybudovať si sebadôveru a schopnosti, ktoré v živote použije
  • Prečítajte si náš článok Tajné heslo pre váš vzťah matky a dcéry hovoriaci o vytvorení hesla medzi rodičom a dieťaťom, ktoré medzi nimi vybuduje dôveru a zlepší komunikáciu
Dobrý deň, čo hľadáte?