„Rodičia majú veľa práce, a keď s nimi hovorím o tom, že budem písať v škole test, neznamená to pre nich to isté čo pre mojich priateľov.“ Keď mamke poviem, že som sa veľmi neučila, povie mi: „No tak sa snaž čo najlepšie.“ Ale kamarátka bude chápať, aká som zo strachu nervózna, a tiež že som si to najskôr opakovala stokrát, ale aj tak mám strach, že to nebude stačiť. Myslím, že moji priatelia žijú rovnakým životným štýlom ako ja, a preto sú takí dôležití.“
Jessie, 14, Mexiko
„Mám päť najlepších kamarátok – s tromi z nich som chodila na základku, zostávajúce dve som stretla na strednej. Sú hneď po rodičoch tými najdôležitejšími ľuďmi v mojom živote – moja jediná sestra má dvadsaťštyri, takže je výrazne staršia a žije úplne iný život. Kamarátky sú skôr také moje sestry – väčšinou sú buď u nás, alebo som ja u nich. Cez víkend väčšinou u seba prespávame.
Moji rodičia ich berú skôr ako svoje ďalšie dcéry a rovnako tak sa cítim aj ja u ich rodičov. Je to naozaj niečo výnimočné, a nemyslím si, že chlapci, ktorých poznám, by mali s nejakými svojimi kamarátmi také silné puto, aké je medzi nami dievčatami.
„Hovoríme v podstate o všetkom, ale hlavne o tom, čo sa deje doma, aké známe osobnosti nás zaujímajú, aké hudobné skupiny sa nám páčia. Je to všetko parádne, kým sa nepohádame – potom je to pohroma!! Je mi z toho smutno. Nedokážem myslieť na školu, úlohy, alebo na čokoľvek iné, kým to s nimi nevyriešim.“
Isabella, 14 rokov, Brazília
"„Keď človek začne chodiť na strednú, je to celé o tom nájsť si svoju partiu dievčat, s ktorými sa môžete stotožniť a cítiť sa s nimi dobre. Takže keď ráno dorazím do školy, musím najskôr nájsť svoju partiu. Je nás dokopy päť – dve z nás spolu chodili na základku a tie zvyšné tri zas spolu na inú. Bavím sa aj s dievčatami z iných skupín a so žiadnou z nich nijako nebojujeme alebo tak, ale najradšej som skrátka s dievčatami z mojej partie, s tými sa chcem vídať najviac.
Všetky vyzeráme rovnako. Keď sa ráno obliekam, niektorá z nás napíše ostatným správu, napríklad „Dnes si beriem šortky“ alebo „Dnes to budú nohavice“. A vďaka tomu všetky prídeme do školy oblečené rovnako.“
Evie, 13, Austrália
„Každý človek v skupine má inú rolu: Ja viem udobrovať, takže za mnou ľudia chodia, keď dôjde na nejakú hádku. Niekto iný je vtipkár, iný zase ten múdry. Ak niekto zo skupiny odíde, musíte nájsť niekoho, kto prevezme jeho rolu – lebo inak sa ľudia trochu zmenia, pretože vždy potrebujete niekoho, kto je zábavný, alebo niekoho, kto dokáže riešiť spory.“
Issy, 11, Veľká Británia
Prečo sú v živote dospievajúcich dievčat kamarátky také dôležité?
Od všetkých dievčat, s ktorými sme hovorili, zhodne zaznieva, že priateľstvo je pre nich to najdôležitejšie v živote. V tomto veku si spravidla vytvoria blízky vzťah s tromi, štyrmi alebo piatimi dievčatami, a všade okolo vznikajú iné skupiny dievčat.
Rodiny a rodičia síce stále zostávajú dôležití, ale práve kamarátky sú tie, s kým dievčatá zdieľajú svoje každodenné zážitky.
A to nie je len nejaká fráza – je to biologická potreba. Hormonálne zmeny, ktorými prechádzajú, podnecujú ich sociálne zručnosti, a dievčatá tak „túžia“ po bezpečí ženského priateľstva.
Udržiavanie priateľstva je zásadné pre to, ako dospievajúce dievčatá vnímajú samy seba a svoj úspech.
Pre rodičov je dôležité, aby vzťahy svojej dcéry s jej kamarátkami nijako nebagatelizovali. Nehovorte jej teda, že čas, ktorý s nimi trávi, nie je dôležitý. Takisto sa nesťažujte na to, koľko času spolu trávia, či na to, ako veľa komunikujú, keď nie sú spolu.
Tu a tam bude najskôr potrebné vašu dcéru usmerniť (ak napríklad píše textové správy počas rodinného obeda). Pamätajte však na to, že byť stále v spojení je pre jej svet absolútne nevyhnutné.
* Aby sme chránili súkromie osôb, ktoré na týchto stránkach rozprávajú svoje príbehy, zmenili sme im mená. Ich príbehy sú však pravdivé.
Dievčatá a ich kamarátstvo: čo hovoria odborníci
Psychologička Dr. JoAnn Deaková, ktorá hojne publikuje na tému dievčatá a ich vývoj, hovorí, že zatiaľ čo rodičia vnímajú vzťahy svojej dcéry s dospievajúcimi kamarátkami ako „pohlcujúce“, samotné dievčatá ich spravidla vidia ako „prvoradé“.
Niektorí odborníci označujú skupiny priateliek ako „kliky“ alebo „kmene“, doktorka Deaková ich však chápe skôr ako „fázu čerstvo vyliahnutého motýľa“. Až dovtedy boli totiž dievčatá v kokóne vzťahov vo svojej rodine. S tým, ako príde puberta, o svoj kokón znenazdajky prídu. Na jednej strane je to vzrušujúce, na druhej strane však aj desivé a klamlivé.
Doktorka Deaková tvrdí, že dievčatá v tejto fáze majú jemné a krehké krídla, takže aby sa chránili, obklopujú sa ďalšími „čerstvo vyliahnutými motýľmi“. „Zhlukujú sa dohromady a potrebujú konať rovnako, hovoriť a rozprávať rovnako, lebo im to poskytuje ochranné maskovanie,“ hovorí.
Naša vlastná odborníčka, doktorka Tara Cousineauová, tvrdí: „Pre dievčatá je nadväzovanie vzťahov úplnou prirodzenosťou. Svoj stres zvládajú tým, že využívajú stratégiu zvanú „staraj a spriateľ sa“. Je to stratégia prežitia, ktorá sa uplatňuje predovšetkým u žien a dopĺňa prirodzenú tendenciu k boju alebo úteku, ktorú má každý človek. Aj takto je teda možné na dievčenské „kliky“ nazerať. Pre mnohé dievčatá je prijatie nejakou skupinou spôsob, ako chrániť pocit svojej vlastnej hodnoty, obzvlášť v období raného dospievania, keď sú veľmi zraniteľné.
