Dnes už viem, že mám chromozómy XY a prúžkované gonády (ktoré mi odstránili), čo sa deje vtedy, keď pohlavný orgán nie je ani vaječník, ale ani semenník. Považujem sa za ženu, v mozgu sa mi však usídlilo presvedčenie, že akosi nie som taká žena, aká mám byť. Bolo to hrozné. V 18 rokoch mi diagnostikovali klinickú depresiu a istý čas som mala samovražedné sklony. Rozvinula sa u mňa veľmi vážna porucha príjmu potravy. Mala som pocit, že musím byť ako modelka Victoria’s Secret, teda nadpozemsky ženská bytosť, a usilovala som sa dosiahnuť to, čo som považovala za dokonalosť. Bez nalíčenia som nevytiahla päty z domu.
Susannah Temko, 24
To, že som intersexuálka, som zistila pár mesiacov potom, čo som sa podrobila chemoterapii. V tom čase som mala 16 rokov. Ako prvé sa ma zmocnila obrovská panika, pretože všetko to, čo som si myslela, že o sebe viem, sa v tom okamihu prevrátilo úplne naruby. Nemala som ako zistiť, čo sa to so mnou deje.
„Nie som definovaná chromozómami XY. Som definovaná sebou samotnou. Prijímam svoju ženskosť rovnako tak ako to, že som intersexuálka. Kedysi som veľa času trávila tým, že som si premietala, či som ‚dostatočne ženská‘. Až som si uvedomila, že nič také jednoducho neexistuje.“ – Susannah, 24
@Dove
Presťahovala som sa do domu, kde žili len dievčatá, a tie mi pomohli vnímať to pozitívne na mne samotnej. Pomohli mi získať pocit, že za niečo stojím, že to nezávisí od vzhľadu.
Bodom zlomu bol okamih, keď som začala písať svoj blog. Bol o rakovine. Jeho prostredníctvom som sa snažila ľuďom vysvetliť, že ak máte nejaké ochorenie, nie je to nič, čo by vás malo degradovať; človek by sa nemal hanbiť za to, že má choré telo – každý je silný a krásny. A prednedávnom uplynul práve rok odvtedy, čo som napísala na blog článok o tom, že som intersexuálka. Keď som klikla na „Zverejniť“, skoro som sa povracala, pretože mi bolo jasné, že si ten článok prečíta nejakých 5 000 ľudí, bolo to však skutočne oslobodzujúce kliknutie. A od toho času sa so svojou intersexualitou nijako netajím a uvedomila som si, že ak s ňou niekto má nejaký problém, je to jeho problém, nie môj. Cítim sa silnejšia, hoci sa v žiadnom prípade nevnímam ako dokonalá. Stále sú dni, keď sa pozriem do zrkadla a prajem si, aby moja tvár nemala také krivky, aké má. Predtým som však v hlave mala taký hlas, kritický hlas, ktorý kričal a prehlušil všetko ostatné. Teraz už dokážem tomu kritikovi povedať, aby stíchol.
