Sehee Chun, 22
Keď som bola mladšia, veľmi som pribrala... A to bol dôvod, prečo som si prestala veriť. Vôbec som nechodila von a nestýkala som sa s kamarátmi. Len som išla do školy, potom domov, najedla som sa a išla som spať. Pohľad do zrkadla som doslova neznášala. Tlak zo strany sociálnych médií mi v tomto smere tiež práve nepridal.
Keď sa pozriem do zrkadla teraz, len si pomyslím: „Sluší mi to! Paráda!“ (Teraz však nemám na mysli ráno...) Dostať sa až sem mi však trvalo veľmi dlho. Pokiaľ ide o moje telo a myseľ, snažím sa byť pozitívna. Drela som ako kôň, aby som schudla nielen kvôli zdraviu, ale tiež preto, aby som mala lepší pocit zo seba.
Mojej sebadôvere pomohlo tiež to, že som žila vo Veľkej Británii. Moja posadnutosť hmotnosťou bola zapríčinená kultúrou a myslením niektorých ľudí v krajine, odkiaľ pochádzam – v Južnej Kórei. V Kórei zadok v podstate nikoho nezaujíma, tu ho však všetci milujú! Tu sa za krásnu považuje postava, ktorá má ženské tvary. Vďaka komplimentom, ktorými ma moja rodina zahŕňa, sa cítim oveľa lepšie. Pre mňa je dôležitý práve ich názor a nie názor cudzích ľudí. A musím im dať za pravdu. Bola som krásna už vtedy, keď som sa narodila. Potom som však stratila sebadôveru a vtedy som si myslela, že som o svoju krásu prišla. Ale nebolo tomu tak. Ta krása sa nikdy nikam nevytratila... Som nádherná a vždy som bola.
