Wendy Helm, 52

Moja nesúmernosť je teraz mojou krásou, pretože pred ňou neutečiem. Posledných desať rokov som pokojne mohla stráviť zháňaním financií, aby som si mohla nechať tvár spraviť. Ja však radšej budem svoju krásu cítiť. Zistila som, že ide skôr o vnútorný, než o vonkajší zážitok. 

„Ochorela som na Bellovu obrnu, v rozmedzí niekoľkých týždňov potom na chronický únavový syndróm... takže som mala pocit, že môj život to úmyselne vzdáva. Ale to, čo bolo kedysi mojou ‚nesúmernosťou‘, je teraz mojou krásou. Naučila som sa prijať svoju ‚nerovnomernú‘ tvár aj to, že sa každý deň nebudem cítiť dobre, a že je to jednoducho tak. A táto skúsenosť ma priviedla k tomu, že rada skladám ľuďom komplimenty. Prekvapuje ich to a vy nikdy neviete, ako týmto spôsobom ovplyvníte celý ich deň.“ – Wendy, 52
@Dove

Bellova obrna zrazila moju sebadôveru a pocit vlastnej hodnoty na kolená. Ľudia na mňa na ulici civia, pretože si myslia, že moja tvár je akási iná. A vidia, že žmurkám. Ľudia dokážu byť veľmi zlí. Jednou z najťažších vecí je to, že si všímam to, že sa všetci usmievajú. Môj úsmev je však celý pokrivený, takže sa vlastne učím neusmievať sa. Ani to, že sa neusmievam, však mojej sebadôvere nepomáha, pretože keď sa usmievame, v tele sa deje veľa vecí, a úsmev tak v podstate prispieva k pocitu šťastia.

Krása je celoživotný projekt zameraný na prijatie samej seba. Je to cesta – vždy chceme to, čo nemáme, a pritom v skutočnosti môžeme byť čímkoľvek. Naučila som sa brať sa taká, aká som: som celkový súčet jednotlivostí, ktoré zo mňa robia to, čo som. A práve to ma robí krásnou. Myslím si, že tú svoju energiu a prítomnosť vyjadrujem – je to pocit. 

Pozerám sa na ľudí a vždy nájdem niečo, čo ich robí úžasnými. Som jeden z tých ľudí, čo v metre pokojne povedia niekomu cudziemu „vyzeráte skvelo“ alebo „ste skutočne krásna“. Ľudí šokuje, keď im zložíte kompliment. Môžu byť prekvapení, keď im poviete, že vyzerajú výborne.