Odlišné uhly pohľadu vo vašom vzťahu matky a dcéry

Odlišné uhly pohľadu vo vašom vzťahu matky a dcéry

Hlavným zdrojom napätia môže byť snaha presvedčiť dieťa, že by bolo dobré venovať trochu času a úsilia školským záležitostiam. V tomto príbehu mama Jana a jej dcéry Ema a Sára* prinášajú svoj pohľad na klasický boj medzi matkou a dcérou pre domáce úlohy – a ukazujú, ako pochopenie perspektívy iného človeka v rozporoch v domácnosti môže znižovať zlobu a hnev na všetkých stranách.

Problémy vo vzťahu matky a dcéry a domáce úlohy: prípadová štúdia

Ako sa na to díva mama jana: chcem, aby bola ema usilovnejšia

Jana sa musela veľa pričiniť o to, aby získala miesto na univerzite a stala sa matematičkou. Teraz každý deň zvádza bitky pre školu so svojou pätnásťročnou dcérou Emou.

„Eme idú humanitné predmety a úlohy väčšinou robí, ale nemá rada matematiku a prírodné vedy, kde úlohy urobí veľmi rýchlo alebo aj vôbec,“ hovorí. „Problémom je, že ja som presvedčená o tom, že práve tieto predmety sú veľmi dôležité a otvárajú v živote veľa dverí. Na začiatku som sa jej snažila pomôcť, ale ona ma odmietala, tak som sa pokúsila nechať to na ňu.

Potom som jej začala kontrolovať zošity, keď napríklad bola vonku, a zistila som, ako mizerne má urobené úlohy. Samozrejme, bola naštvaná, že som jej vliezla do zošitov, ale ja som bola proste hnevom bez seba pre to, ako málo sa snaží. Samozrejme, že sme sa pohádali.“

Ako sa na to pozerá dcéra ema: mama ma iba kritizuje

Ema všetko vidí inak. Vysvetľuje, ako jej mama ponúka „pomoc“ s úlohami.

„Znamená to v skutočnosti jedno,“ hovorí, „a to je upozorňovať ma na to, čo je zle. Pripadá mi, že to nechápe a je naštvaná, keď ja som frustrovaná z toho, že nepoznám riešenie. Mám pocit, že som úplne nanič a že moja mama ma nemá rada, pretože nedokážem splniť to, čo ona považuje za normálne.“

Ema hovorí, že správanie jej matky v nej nepodporuje túžbu byť lepšou, ale naopak, je pre domáce úlohy nervózna a vzpiera sa im. 

„Občas sa cítim hrozne a úplne nanič, a to sa potom idem porozprávať s otcom, ktorý so mnou súcití,“ dodáva. „Ale fakt by som chcela, aby ma mama prestala komandovať a nechala ma robiť si všetko tak, ako to cítim.“

Ako sa na to pozerá dcéra sára: chápem obe strany

Ema sa občas sťažuje svojej dvadsaťdvaročnej sestre, ktorá si pamätá, aké problémy s mamou pre domáce úlohy mala ona sama.

„Ema má viac konfrontačný štýl a otravuje ju, ako sa mama správa, oveľa viac, než to kedy otravovalo mňa,“ vysvetľuje. „Chápem mamu, že chce, aby Ema prospievala, pretože je šikovná. A viem, že dobré študijné výsledky mi umožnili robiť to, čo robím.“

Ale taktiež chápem frustráciu Emy. „Bolo by skvelé, keby si s mamou dokázala o svojich pocitoch prehovoriť tak, ako o nich hovorí so mnou,“ hovorí Sára. „Mám pocit, že mama si neuvedomuje, aká nešťastná je Ema pre to, že sa hádajú.“

Sára navrhla, že by jej rodičia mali pre Emu zohnať doučovanie alebo si pohovoriť s učiteľmi v škole, a sami sa tak neangažovať. „Som presvedčená o tom, že moja sestra potrebuje podporu,“ dodáva, „a možno by to prospelo jej sebadôvere a dalo jej to sebavedomie, aby vedela, že to zvládne sama.“

  • 1

    Vytvorte bezpečné prostredie

    Také prostredie môže byť napríklad doma alebo na spoločnom výlete, kde sa budete môcť so svojou dcérou porozprávať a ona vám bude môcť povedať svoj uhol pohľadu

  • 2

    Buďte otvorení a úprimní

    Ide o úplne základný predpoklad na udržanie pozitívnej obojsmernej komunikácie. Dosiahnete tak aj to, že vaša dcéra bude z vašej strany cítiť podporu a nebude sa báť svoje pocity vyjadriť

  • 3

    Buďte ochotní dospieť ku kompromisu

    V prípade sporu sa nebojte ustúpiť alebo zmeniť svoj uhol pohľadu. 

Problémy vo vzťahu matky a dcéry a domáce úlohy: prípadová štúdia

Záujmy dievčat sa s pribúdajúcim vekom menia

Barbora sa chcela naučiť hrať na klavír a keď mala 11, rodičia jej zaplatili hodiny. Dva roky ju to bavilo a pravidelne cvičila. Ale potom, ako hovorí jej mama Mária, „úplne stratila o hranie záujem a povedala, že žiadna jej kamarátka na hudobný nástroj nehrá.“

Jej rodičov sa zmocnila frustrácia, ale Barbora vysvetľuje: „Proste ma hranie na klavír prestalo baviť. Navyše som mala hrať vo chvíli, keď sa schádzali moji kamaráti alebo v sobotu ráno, keď sme sa len tak spolu poflakovali. Vravela som si, že ak budem chcieť, budem môcť s klavírom pokračovať neskôr.“

Pohľad staršieho súrodenca môže pomôcť

Veľmi užitočným postupom môže byť, ak požiadate súrodenca alebo príbuzného, aby sa na spor pozrel vlastnými očami a pomohol každému vnímať rôzne uhly pohľadu.

Práve starší brat, ktorý už mal vyše dvadsať a študoval na univerzite, pomohol Barbore pochopiť, že svojim rodičom môže povedať, že chce cvičiť v čase, ktorý jej vyhovuje viac, a nemusí tak s hraním na klavír prestávať úplne. Keď svojim rodičom vysvetlila, aké dôležité pre ňu je byť so svojimi kamarátkami, pochopili, prečo chcela s hraním prestať. Výsledkom potom bol kompromis.

„Uvedomili sme si,“ hovorí Mária, „že Barbora bola z celej tej situácie nešťastná taktiež preto, že mala pocit, že je pre nás sklamaním. Zároveň však mala strach, že ak nebude môcť byť so svojimi kamarátkami vo chvíľach, ktoré sa zdali byť dôležité, stane sa medzi nimi outsiderom.“

Máte vo vašom vzájomnom vzťahu podobné problémy? Máte pocit, že vaša snaha podporovať a povzbudzovať vašu dcéru má celkom opačný účinok? Skúste si pohovoriť a zistite, ako to vidí ona.

Ďalšie kroky

• Podporte svoju dcéru v tom, aby vám vysvetlila svoje pocity. Dajte jej najavo, že jej načúvate

• Zvážte, či si nepohovoriť so starším súrodencom a nezískať tak jeho pohľad na celú záležitosť  – výskum vykonaný na University of Missouri ukázal, že staršie sestry pre tie mladšie často fungujú ako hlavné dôverníčky, poradkyne a zdroje podpory, obzvlášť potom v prípade citlivých tém

• Navrhnite kompromis. Požiadajte dcéru, aby 15 – 20 minút pracovala na domácich úlohách a potom jej dovoľte dať si pauzu. Najťažšie na tom všetkom je väčšinou začať, takže hneď ako sa do toho raz pustí, dotiahne to do konca – a možno ju to aj bude baviť

• Vysvetlite, že príjemné pocity môžu prísť pred tým, než niečo urobíme, počas toho alebo po tom, ako to dokončíme. Večierok je niečo, na čo sa môžeme tešiť, užívať si to, keď tam sme, a potom na to radi spomínať. Pri iných činnostiach však príjemný pocit príde až na konci: uspokojenie z toho, že ste niečo urobili, hrdosť, že sa vám niečo podarilo, alebo radosť z toho, že ste sa niečo naučili.

• Matky aj dcéry občas potrebujú pomôcť s komunikáciou: pozrite sa so svojou dcérou na naše video Rodičovský prekladač a vysvetlite jej, že rodičia občas hovoria jednu vec, ale ich dcéra počuje niečo celkom iné

Dobrý deň, čo hľadáte?